Vyslaní sezónni pracovníci
Sezónni pracovníci v EÚ zamestnaní v jednom členskom štáte, ktorých zamestnávateľ vyšle pracovať do iného členského štátu, sa považujú za vyslaných pracovníkov v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2018/957.
Štátnych príslušníkov tretích krajín , ktorí legálne pracujú a zdržiavajú sa v členskom štáte, môže ich zamestnávateľ vyslať do iného členského štátu, pričom v takejto situácii sa považujú za vyslaných pracovníkov.
Pracovnoprávne vzťahy medzi vyslaným zamestnancom a jeho zamestnávateľom sú počas vyslania čiastočne regulované
- systémom práva vysielajúcej krajiny
- čiastočne aj právnym poriadkom krajiny, v ktorej vyslaný zamestnanec dočasne vykonáva prácu.
Iba časť právneho poriadku krajiny, v ktorej je vyslaný zamestnanec, je pre vyslaného zamestnanca relevantná, pričom pracovné podmienky obsahujú tzv. podmienky tvrdého jadra .
Vyslaní (sezónni) pracovníci majú právo na základné pracovné podmienky hostiteľského členského štátu, ktoré vyplývajú zo zákonov alebo univerzálne uplatniteľných kolektívnych zmlúv podľa revidovanej smernice o vysielaní pracovníkov, t. j. Smernice 2018/957 (účinná od 30. júla 2020).
Za vyslaných pracovníkov sa považujú aj sezónni pracovníci zamestnaní prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania v jednom členskom štáte, ktorých si najal užívateľský podnik v inom (hostiteľskom) členskom štáte. Agentúra musí týmto pracovníkom zaručiť rovnaké základné podmienky zamestnávania, aké by sa na nich vzťahovali, keby ich zamestnal priamo užívateľský podnik, a to bez toho, aby boli dotknuté základné podmienky zamestnávania hostiteľského členského štátu, ktoré sa na nich v pozícii vyslaných pracovníkov vzťahujú.
Hosťujúci zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním podmienok vyslania na územie Slovenskej republiky, môže podať podnet priamo alebo prostredníctvom zástupcov zamestnancov na príslušný orgán inšpekcie práce alebo sa môže obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany. Žalobu je možné podať na príslušnom súde .
Slovenský domáci zamestnanec, ktorý bol vyslaný na výkon prác pri poskytovaní služieb do iného členského štátu EÚ a ktorá sa domnieva, že jeho práva boli porušené nedodržaním podmienok vyslania, sa môže obrátiť na príslušný styčný orgán v krajine, do ktorej bol vyslaný.
Národný inšpektorát práce – vysielanie zamestnancov
Zoznam styčných úradov v členských štátoch EÚ
