Zmeny od 1. januára 2013
Zamestnanec
Za zamestnanca sa na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti považuje pri pravidelnom mesačnom príjme aj fyzická osoba vykonávajúca činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodár) okrem:
- fyzickej osoby vykonávajúcej činnosť na základe dohody o brigádnickej práci študentov (študent) a
- fyzickej osoby vykonávajúcej činnosť na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, invalidného výsluhového dôchodku.
Za zamestnanca sa na účely dôchodkového poistenia považuje :
- fyzická osoba, vykonávajúca činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorá nie je pravidelne mesačne odmeňovaná,
- fyzická osoba, vykonávajúca činnosť na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá je pravidelne alebo nie je pravidelne mesačne odmeňovaná, ak je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, invalidného výsluhového dôchodku,
- fyzická osoba, vykonávajúca činnosť na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorá je pravidelne mesačne odmeňovaná, ak mesačný príjem z tejto dohody presiahne, pre študenta do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, sumu 66 eur a pre študenta od nasledujúceho mesiaca po dovŕšení 18 rokov veku, sumu 155 eur,
- fyzická osoba, vykonávajúca činnosť na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorá nie je pravidelne mesačne odmeňovaná, ak priemerný mesačný príjem z tejto dohody presiahne, pre študenta do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, sumu 66 eur a pre študenta od nasledujúceho mesiaca po dovŕšení 18 rokov veku, sumu 155 eur.
V súvislosti s možnosťou vzniku povinného nemocenského poistenia fyzických osôb vykonávajúcich činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa upravil inštitút pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na určenie sumy nemocenskej dávky , tak aby v prípade určenia sumy nemocenskej dávky dohodárov bol rešpektovaný aj ich nižší príjem ako je minimálny vymeriavací základ.
Študenti a povinné dôchodkové poistenie
Študent si môže určiť len jednu dohodu , na základe ktorej nebude povinne dôchodkovo poistený , ak jeho mesačný príjem z tejto dohody alebo priemerný mesačný príjem pri nepravidelnom odmeňovaní, nepresiahne stanovenú sumu (66 eur /155 eur).
Ak mesačný príjem študenta z dohody, ktorý je pravidelne mesačne odmeňovaný, presiahne stanovenú sumu , vznikne mu povinné dôchodkové poistenie, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom jeho mesačný príjem presiahol stanovenú sumu. Takto vzniknuté povinné dôchodkové poistenie zanikne, ak jeho mesačný príjem nepresiahne stanovenú sumu alebo ukončením dohody o brigádnickej práci študentov.
Priemerný mesačný príjem sa zisťuje po skončení dohody . Ak tento príjem presiahne stanovenú sumu, študentovi vznikne povinné dôchodkové poistenie spätne od vzniku dohody, z čoho vyplynie aj povinnosť spätného doplatenia poistného.
Žiaci stredných škôl a študenti vysokých škôl pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe nie sú povinne nemocensky poistení, ani povinne dôchodkovo poistení, ani povinne poistení v nezamestnanosti.
Dobrovoľné poistenie
Od 1. januára 2013 sa môže fyzická osoba dobrovoľne nemocensky poistiť bez toho, aby musela byť dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, naďalej však musí byť aj dobrovoľne dôchodkovo poistená.
Priemerný osobný mzdový bod
Od 1. januára 2013 dochádza k postupnému posilneniu solidarity v I. pilieri počas prechodného 6 ročného obdobia.
Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu poistenca, ktorého priemerný osobný mzdový bod je vyšší ako 1,25 , sa v prechodnom období z hodnoty od 1,25 do 3 započíta:
- v roku 2013 80 %
- v roku 2014 76 %
- v roku 2015 72 %
- v roku 2016 68 %
- v roku 2017 64 %
- od roku 2018 60 %
Zo súčasných 84 % sa bude teda každoročne redukovať priemerný osobný mzdový bod z hodnoty od 1,25 do 3 o 4 % tak, že od roku 2018 táto redukcia bude predstavovať 60 %.
Priemerný osobný mzdový bod poistenca, ktorý nedosiahol hodnotu 1 sa bude postupne zvyšovať tak, že k hodnote získaného priemerného osobného mzdového bodu sa z rozdielu medzi hodnotou 1 a získaným priemerným osobným mzdovým bodom pripočíta:
- v roku 2013 17 %
- v roku 2014 18 %
- v roku 2015 19 %
- v roku 2016 20 %
- v roku 2017 21 %
- od roku 2018 22 %
Zo súčasných 16 % zvýšenia priemerného osobného mzdového bodu nedosahujúceho hodnotu 1 bude úprava priemerného osobného mzdového bodu v hodnote nižšej ako 1,0 zvyšovaná o 1 % tak, že od roku 2018 bude toto zvýšenie priemerného osobného mzdového bodu predstavovať 22 %.
Predčasný starobný dôchodok
S účinnosťou od 1. januára 2013 je možné požiadať o určenie sumy predčasného starobného dôchodku, ak sa nevyplácal nepretržite od priznania do dovŕšenia dôchodkového veku. Nové určenie sumy dôchodku spočíva v jeho zvýšení o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých sa predčasný starobný dôchodok nevyplácal.
Rovnaké zásady platia aj na určenie sumy pozostalostných dôchodkov, na ktoré vznikne nárok po poistencovi, ktorý splní podmienky na nové určenie sumy predčasného starobného dôchodku.
Nové určenie sumy dôchodku sa vykoná odo dňa podania žiadosti, najskôr od dovŕšenia dôchodkového veku.
Zvyšovanie dôchodkových dávok a úrazových dávok
V prechodnom období od roku 2013 do roku 2017 sa dôchodkové dávky budú zvyšovať pevnou sumou v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy z priemernej sumy príslušného dôchodku s tým, že miera váh medziročného rastu spotrebiteľských cien (inflácie) a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy z pred dvoch rokov sa bude postupne meniť, a to nasledovne:
- v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku (resp. predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a pozostalostných dôchodkov),
- v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku (resp. predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a pozostalostných dôchodkov),
- v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku (resp. predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a pozostalostných dôchodkov),
- v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku(resp. predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a pozostalostných dôchodkov),
- v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku (resp. predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a pozostalostných dôchodkov).
Vymeriavací základ pre SZČO
Od 1. januára 2013 sa pri výpočte vymeriavacieho základu na platenie poistného pomerná časť základu dane z príjmov z podnikania zvyšuje o zaplatené poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
V prechodnom období 3 rokov sa realizuje postupné znižovanie koeficientu , a to od súčasného koeficientu 2 pri sociálnom poistení (2,14 pri verejnom zdravotnom poistení):
- na koeficient 1,9 od 1. júla 2013 (od 1. októbra 2013 pre fyzickú osobu, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania),
- na koeficient 1,6 od 1. júla 2014 (od 1. októbra 2014 pre fyzickú osobu, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania),
- až po koeficient 1,486 od 1. júla 2015 (od 1. októbra 2015 pre fyzickú osobu, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania).
Minimálny vymeriavací základ pre SZČO, dobrovoľne poistenú osobu a vybraný okruh poistencov štátu je s účinnosťou od 1. januára 2013 na úrovni 50% z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Z uvedeného dôvodu sa zvyšuje aj hranica príjmu pre vznik povinného sociálneho poistenia, t. j. zvyšuje sa hranica príjmu, do ktorej SZČO nevznikne povinné sociálne poistenie.
Maximálne vymeriavacie základy na sociálne poistenie
Maximálne vymeriavacie základy na platenie poistného na sociálne poistenie sa zjednocujú na výšku 5 násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov na všetky druhy poistenia s výnimkou úrazového poistenia, kde sa zachováva neobmedzený maximálny vymeriavací základ.
Vymeriavací základ na výpočet dávky v nezamestnanosti
Od 1. januára 2013 sa denná výška dávky v nezamestnanosti určuje maximálne z 2 násobku všeobecného vymeriavacieho základu (priemernej mesačnej mzdy) pripadajúceho na jeden kalendárny deň spred dvoch rokov.
Dôchodkový vek
Od roku 2017 sa zavádza väzba medzi ustanoveným dôchodkovým vekom a strednou dĺžkou života (tzv. automatický stabilizátor). V prípade predlžovania strednej dĺžky života sa bude dôchodkový vek zvyšovať; v prípade poklesu strednej dĺžky života sa bude dôchodkový vek znižovať.
