Prečo potrebujeme sociálne služby deinštitucionalizovať?

Krátky náhľad do histórie poskytovania sociálnych služieb na Slovensku

Sociálne politiky pre ľudí so zdravotným postihnutím, siroty, či seniorov, sa začali formovať krátko po skončení druhej svetovej vojny. Obdobie po roku 1945 sa tiež označuje aj ako "rozkvet ústavnej starostlivosti" (Repková, 2005, str. 29). Rozmach práve inštitucionálnej starostlivosti bol dôsledkom viacerých povojnových javov – oslabenie mužskej pracovnej sily spolu s feministickými prúdmi otvorili pracovný trh ženám, no zároveň vznikol dopyt po službách starostlivosti, v tom období najmä „pre ľudí s telesnými postihnutiami spôsobenými vojnovými zraneniami“ ( Cangár, 2018, pp. 21 ). Politickou reakciou na tento enormný dopyt bolo prijatie Zákona o sociálnom zabezpečení v roku 1956 a v súlade s ním sa začali zriaďovať takzvané ústavy sociálnej starostlivosti. Od obdobia po roku 1945 až s vrcholom v 80tych rokoch bolo na Slovensku množstvo ľudí umiestnených a žijúcich v neúčelných budovách na perifériách miest a obcí. V tomto čase bola starostlivosť zameraná prakticky výhradne na zabezpečenie základných životných funkcií a udržiavanie fyzického zdravia. Podobne sa vyvíjalo poskytovanie sociálnych služieb aj vo svete, no na Slovensku ovplyvnila ich podobu aj socialistická éra, ktorá mala rigidný prístup k verejnému priestoru a urbanizačné aktivity nezohľadňovali rôznorodosť obyvateľstva v schopnostiach pohybu a orientácie napríklad z dôvodu zdravotného postihnutia alebo vyššieho veku. Rovnako tiež ľudia so zdravotným postihnutím, ani iní ľudia v krízovej životnej situácii, nezapadali do vtedajšej politiky štátu, čo malo negatívny vplyv aj na iniciatívy, ktoré v tomto období akcentovali ľudské práva osôb so zdravotným postihnutím v západných krajinách. Počas tohto obdobia rozvoj a napredovanie v poskytovaní sociálnych služieb stagnovalo.

Inštitucionalizácia v sociálnych službách, charakterizovaná paternalistickým prístupom, striktným a nemenným denným režimom, kolektívnym zaobchádzaním, skupinovým bývaním a zameraním sa primárne na fyzické zdravie, je teda dôsledkom historických okolností. Odstránenie tohto, dnes už zastaraného modelu poskytovania starostlivosti, je prirodzeným napredovaním v napĺňaní ľudských práv, rešpektovaní dôstojnosti každého človeka a umožnení spolurozhodovať o jednotlivých oblastiach svojho života.

Monitoring, odporúčania a nariadenia k procesu DI zo strany Európskych autorít

• Dohovor proti týraniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CAT) zverejnil 7. júna 2023 Pozorovania k štvrtej periodickej správe Slovenska , v ktorej na základe zistení odporúča zintenzívniť snahy o deinštitucionalizáciu v prospech sociálnych služieb na komunitnej úrovni, prostredníctvom efektívnej a dôslednej implementácie Národnej Stratégie DI (bod 20c).
• Výbor PETI vydal Správu zo služobnej cesty na Slovensko na účely zistenia potrebných skutočností ktorá sa uskutočnila v dňoch 22. – 23. septembra 2016
• CKO zverejnil v novembri 2020 Priebežné hodnotenie procesu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti s príspevkom EŠIF
• Spoločné európske usmernenia pre prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť 2012
• Agentúra základných práv EÚ (FRA) publikovala zistenia terénneho výskumu uskutočneného v roku 2018 Prekážky procesu DI
• NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021 stanovuje v bode 6: „Pri vykonávaní fondov by sa mali dodržiavať horizontálne princípy vymedzené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a v článku 10 ZFEÚ vrátane zásad subsidiarity a proporcionality stanovených v článku 5 Zmluvy o EÚ, berúc do úvahy Chartu základných práv Európskej únie. Členské štáty by mali dodržiavať aj povinnosti stanovené v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa a v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a zabezpečiť prístupnosť v súlade s jeho článkom 9 a v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb. V tejto súvislosti by sa fondy mali implementovať spôsobom, ktorý podporuje prechod od inštitucionálnej k rodinnej a komunitnej starostlivosti. Členské štáty a Komisia by sa mali zamerať na odstraňovanie nerovností a presadzovanie rovnosti žien a mužov a začlenenie rodového hľadiska, ako aj na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Fondy by nemali podporovať akcie, ktoré prispievajú k akejkoľvek forme segregácie alebo vylúčenia, a pri financovaní infraštruktúry by mali zabezpečiť prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.“
• NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (programové obdobie 2021 – 2027) stanovuje v bodoch 5, 23 a 24 potrebu podpory prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť. Bod 23 okrem iného uvádza: „S cieľom posilniť schopnosť verejných systémov zdravotnej starostlivosti predchádzať núdzovým situáciám v oblasti zdravia, rýchlo na ne reagovať a zotaviť sa z nich by mal EFRR prispievať aj k odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti. Navyše, keďže bezprecedentná pandémia ochorenia COVID-19 odhalila význam okamžitej dostupnosti kritických dodávok na zabezpečenie účinnej reakcie na núdzovú situáciu, rozsah podpory z EFRR by sa mal rozšíriť tak, aby umožňoval nákup zásob potrebných na posilnenie odolnosti voči katastrofám a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti vrátane primárnej starostlivosti, a podporenie prechodu od inštitucionálnej na rodinnú a komunitnú starostlivosť.“ Bod 24 priamo uvádza: „EFRR by mal podporovať a presadzovať prechod od inštitucionálnej na rodinnú alebo komunitnú starostlivosť prostredníctvom podpory zariadení, ktoré by sa snažili zabrániť segregácii od komunity, uľahčili by integráciu ľudí do spoločnosti a snažili by sa zabezpečiť nezávislé životné podmienky.“
• Európska komisia sa vo svojich odporúčaniach pre oblasť prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť odkazuje okrem iného aj na nasledovné odporúčania a dokumenty Európskej expertnej skupiny pre prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť:
  • EU funds checklist to promote independent living and deinstitutionalisation
  • Deinstitutionalisation and community living – outcomes and costs : report of a European Study, ktorý obsahuje definíciu inštitúcie ako každej pobytovej služby s kapacitou nad 30 miest