Štrajk a výluka
Ak sa po neúspešnom riešení sporu pred sprostredkovateľom sporné strany nedohodnú na pokračovaní riešenia sporu pred rozhodcom , možno riešiť spor len cestou štrajku alebo výluky.
Štrajk je úplné alebo čiastočné zastavenie práce zamestnancami. Právo na štrajk zamestnancovi zaručuje Ústava SR.
Štrajk je nástrojom zamestnancov na ochranu svojich ekonomických a sociálnych záujmov v spojení s riešením ekonomických otázok a otázok sociálnej politiky.
Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci aj za čas, kedy nepracuje z dôvodu účasti na štrajku. Mzda, ani náhrada mzdy zamestnancovi za čas účasť na štrajku nepatrí.
Ak súd právoplatne rozhodne o nezákonnosti štrajku, účasť na štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť v práci.
(§ 141 odsek 6 Zákonníka práce)
Štrajk o uzatvorenie kolektívnej zmluvy (ako jeden z možných druhov štrajku) je upravený v zákone o kolektívnom vyjednávaní. Vyhláseniu štrajku musí predchádzať konanie pred sprostredkovateľom.
Právo vyhlásiť štrajk a rozhodnúť o jeho začatí v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy prislúcha príslušnému odborovému orgánu. So štrajkom musí súhlasiť nadpolovičná väčšina zamestnancov zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má táto kolektívna zmluva týkať. Na hlasovaní sa však musí zúčastiť aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov počítaná zo všetkých zamestnancov.
(§16 – §26 zákona o kolektívnom vyjednávaní)
Na pracovisku, kde je zakázané štrajkovať (napr. obsluha jadrových elektrárni, zariadení ropovodov, plynovodov), sa spor môže riešiť len pred rozhodcom.
Štrajk je v tomto prípade vylúčený. Konanie pred rozhodcom sa začne buď na základe spoločnej dohody zmluvných strán alebo rozhodcu určí na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR.
Výluka je čiastočné alebo úplné zastavenie práce zamestnávateľom v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy. Výluka je obranný nastroj zamestnávateľa proti požiadavkám odborárov.
Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu, že bola voči nemu uplatnená výluka, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Zamestnancovi v takom prípade patrí náhrada mzdy vo výške polovice priemerného zárobku v prípade, že nejde o nezákonnú výluku. Tento prostriedok riešenia sporu sa preto u nás využíva málo.
§27 až § 31 zákona o kolektívnom vyjednávaní
- Dohovor MOP č. 87 o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa (oznámenie č. 110/1997 Z. z.) (.pdf),
- Dohovor MOP č. 98 o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať (oznámenie č. 110/1997 Z. z.) (.pdf),
- Dohovor MOP č. 154 o podpore kolektívneho vyjednávania (ozn. č. 14/2010 Z. z.) (.pdf),
- Revidovaná Európska sociálna charta (.pdf)
- Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov
- Zákon č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce
- Ústava SR zákon č. 460/1992 Zb.
- Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 315/2009 Z. z. o výške odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi a výške a spôsobe úhrady nákladov konania pred rozhodcom
