Kolektívne zmluvy
Kolektívna zmluva je výsledkom kolektívneho vyjednávania. Upravuje vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancami alebo zamestnávateľom a odborovou organizáciou.
Kolektívna zmluva v praxi predstavuje kompromis medzi záujmami a strategickými zámermi zamestnávateľa a zamestnancov .
Sociálne výhody, pracovné podmienky a podmienky zamestnávania vyjednané v kolektívnej zmluve platia pre všetkých zamestnancov zamestnávateľa, nielen pre členov odborov.
V kolektívnej zmluve možno dohodnúť priaznivejšie pracovné podmienky a podmienky zamestnávania nad rámec právnych predpisov.
Predmetom kolektívnej zmluvy môžu byť nasledujúce oblasti, ktoré upravuje Zákonník práce:
- vyjednávanie o mzdách,
- skrátenie pracovného času bez zníženia mzdy,
- predĺženie dovolenky na zotavenie o ďalšie týždne nad zákonnú výmeru,
- stanovenie výhodnejších podmienok pre poskytovanie pracovného voľna pri prekážkach v práci z dôvodu všeobecného záujmu a pri dôležitých osobných prekážkach v práci,
- poskytovanie voľna, prípadne finančných prostriedkov na vzdelávanie zamestnancov,
- poskytovanie príspevkov na regeneráciu zamestnancov a podpora športových a kultúrnych aktivít,
- bližšie vymedzenie okruhu zamestnancov prípadne i bývalých zamestnancov, ktorým zamestnávateľ poskytuje stravovanie,
- vyššie odstupné alebo odchodné nad minimá ustanovené v Zákonníku práce.
Predmetom kolektívnej zmluvy môžu byť nasledujúce oblasti, ktoré upravujú iné právne predpisy:
- zvýšenie dennej výšky náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
§ 8 ods. 2 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
- doplnkové dôchodkové sporenie,
§ 2 ods. 3 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a ďalšie plnenia
Predmetom kolektívnej zmluvy môžu byť aj ďalšie inštitúty, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú, a ktoré sú voľne upraviteľnými ustanoveniami vyplývajúcimi zo Zákonníka práce alebo z osobitných predpisov.
Podniková kolektívna zmluva sa uzatvára medzi jedným zamestnávateľom a odborovou organizáciou alebo viacerými odborovými organizáciami. U zamestnávateľa plní nasledovné významné funkcie:
- je právnym nástrojom dosiahnutia a udržania sociálneho mieru u zamestnávateľa,
- je prameňom práva,
- je právnym nástrojom spolupráce medzi zamestnávateľom a zamestnancami a ich odborovými organizáciami,
- prostredníctvom podnikovej kolektívnej zmluvy možno zlepšovať pracovné, sociálne a životné podmienky zamestnancov.
§2 ods. 3 písm. a) zákona o kolektívnom vyjednávaní
Kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa uzatvára pre väčší počet zamestnávateľov; medzi organizáciou zamestnávateľov - združením (jedným alebo viacerými) a odborovým zväzom (jedným alebo viacerými).
Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sa dohadujú pre jednotlivé hospodárske odvetvia v celoštátnom alebo regionálnom meradle.
(§2 ods. 3 písm. b) až d) zákona o kolektívnom vyjednávaní)
Zmluvná strana na strane zamestnávateľov je povinná odovzdať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa ministerstvu na uloženie.
(§ 9 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní)
- Doprava
- Stavebníctvo
- Drevospracujúci priemysel
- Elektrotechnika
- Energetika
- Hutníctvo, ťažobný priemysel a geológia
- Obchod a cestovný ruch
- Finančníctvo
- Potravinárstvo
- Sklárstvo
- Strojárstvo
- Štátna služba a verejná služba
- Vodné hospodárstvo
- Zdravotníctvo
- Chemický a farmaceutický priemysel
- Poľnohospodárstvo a lesníctvo
- Civilné letectvo
- Bytové hospodárstvo
- Iné
- Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov
- Zákon č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce
- Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
- Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov