Zasadnutie skupiny zástupcov členských štátov EU na vysokej úrovni na tému: Spoločenská zodpovednosť podnikov (19.1.2011)

Účastníci:

Komisia : Predseda, pán Pedro Ortun, Susan Bird

Zástupcovia:

Členské štáty: Rakúsko (AT), Belgicko (BE), Cyprus (CY), Česká republika (CZ), Dánsko (DK), Nemecko (DE), Estónsko (EE), Grécko (EL), Španielsko (ES), Fínsko (FI), Francúzsko (FR), Írsko (IE), Taliansko (IT), Lotyšsko (LT) Litva (LT), Luxembursko (LU), Maďarsko (HU), Malta (MT), Holandsko (NL), Poľsko (PL) Portugalsko (PT), Rumunsko (RO), Švédsko (SE), Slovensko (SK), Veľká Británia (UK) , Slovinsko (SI), Bulharsko (BG),

EEA: Island (IC), Lichtenštajnsko (LI), Nórsko (NO)

Program zasadnutia :

1. Spätná väzba od členských štátov na nadnárodné fórum pre zainteresované strany
2. Obchod a ľudské práva, pozícia EÚ a prístup členských štátov
3. Aktualizácia rozvoja a OECD usmernení
4. Dodávateľský reťazec a vykazovanie
5. Compendium a aktualizácia príspevkov členských štátov
6. Nové aktivity komisie (DG employment a DG enterprises)

Priebeh rokovania:

Úvodné slovo

Susan Bird, koordinátorka CSR (Corporate Social Responsibility) za EK predstavila nového predsedu, chairmana High level group pána Pedra Ortúna, ktorý sa poďakoval za účasť na nadnárodnom Fóre, ktoré sa konalo koncom novembra a poďakoval za príspevky od jednotlivých účastníkov.

Na fóre sa veľa diskutovalo o rozdiele medzi povinnosťou a dobrovoľnosťou a prechod od povinnosti k dobrovoľnosti. Aj keď sa apeluje na dobrovoľnosť CSR, teda všeobecne o dobrovoľnosti v tejto oblasti, mnohé štáty CSR považujú skôr za zodpovednosť, ako určitý zaužívaný postup a tým, že zodpovedne, teda dobrovoľne vykonávajú a uplatňujú svoje pravidlá, ktoré si samy vnútorne nastavili. Pokiaľ by štát prijal akčný plán, alebo stratégiu CSR nebolo by to o vnucovaní CSR firmám, zodpovedné podnikanie by malo byť štandardom a samozrejmosťou a stratégiou alebo akčným plánom štát len hlása a potvrdzuje dodržiavanie zodpovedného podnikania. Pre dôstojnú prácu, dôstojné a zodpovedné správanie zúčastnených strán, odberateľov, dodávateľov, zamestnávateľov je potrebné mať nastavené určité štandardy, ktoré by vláda podporila a vyjadrila s nimi súhlas a teda firmy by museli konať v rámci týchto štandardov, ale preto, že si to ako štát – ako celok samy zvolili.

Niektoré členské štáty vyjadrili nespokojnosť s nedodržiavaním štandardov ISO 26 000, Belgicko spolu s Rakúskom tvrdia, že dodržiavanie týchto štandardov je veľmi dôležité a nevyhnutné pre všetkých 27 členských krajín. Slovenská republika však s týmito štandardami nemá dobré skúsenosti, sú veľmi ťažko aplikovateľné a preto nie sme za ich dodržiavanie.

Aby sa CSR rozvíjalo aj v ostatných krajinách je treba neustály prísun informácií v tejto oblasti. Firmy by mali reportovať, teda vykazovať svoje plnenia, koncoročné správy a najmä informovať ako im CSR pomohlo k lepšej kvalite a šetreniu, spokojnosti zamestnancov ale aj klientov. Toto vykazovanie, teda reporting by mal byť založených na pravdivých údajoch, dôveryhodnosti, stálosti a ucelenosti. Preto sa do budúcna uvažuje o zavedení jednotného formulára pre CSR správy a upravenie jednotného procesného postupu pri ich vytváraní. V malých a stredných podnikoch sa navrhuje výrazne zjednodušiť proces vytvárania týchto správ o CSR, ktorý by bol oslobodený od zbytočných detailov a byrokracie.

Taktiež štáty apelujú na nutnosť implementácie tzv. Ruggieho správy do všeobecného rámca európskej CSR politiky. (Profesor John Gerald Ruggie je uznávanou osobnosťou v oblasti ľudských práv v súvislosťou s obchodom a obchodnou politikou firiem.) V súvislosti s tým je nevyhnutné vidieť problémy spočívajúce v chaotickej úprave CSR programu v rámci dodávateľského reťazca a tiež nebezpečenstva exteritoriality. Nemalo by dochádzať k tomu, že informovať o CSR musí len kmeňový podnik a dodávatelia budú od tejto povinnosti oslobodení.

Malo by sa tiež pristúpiť k zlepšeniu komunikácie medzi všetkými zainteresovanými stranami a najmä vytvoriť komunikačnú diaľnicu medzi súkromným sektorom a neziskovými organizáciami na jednej strane a verejnou správou, vládou a akademickými inštitúciami na strane druhej. Takto využitá implementovaná stratégia EU by mohla zvýšiť povedomie občianskej spoločnosti o CSR a jej dôležitosti. Taktiež by malo dôjsť k väčšiemu zapojeniu koordinačného výboru EU, ktorý by mal vždy rázne zvážiť, v akých oblastiach CSR môže EU prispieť k zlepšniu a práve v týchto oblastiach potom vykonávať svoju pôsobnosť.

S informovanosťou a rozvojom CSR súvisí aj výskum a skorá osveta CSR na školách a na vedúcich manažérskych postoch. Mala by sa propagovať možnosť internetového učenia (e-learningu), informovať nielen budúcich manažérov na obchodných školách, ale aj celú občiansku spoločnosť. Využitie tzv. good practices, dobrých a osvedčených príkladov z praxe by sa malo stať účinnou zbraňou v boji za pevné postavenie CSR. Antikorupčná, sociálna a environmentálna výchova v skorej, rannej fázy na školách by mala byť samozrejmosťou. Malo by dochádzať k podpore stále väčšieho počtu kolaboračných projektov v špecifických sektoroch na úrovni EU a k podpore inovácií. Namiesto štatistík o počte spoločností zapojených do CSR sa doporučuje pristúpiť k vyhodnocovaniu a výskumu naozajstných výsledkov spoločností ohľadne programu CSR a ku skúmaniu makroekonomických dopadov CSR.

Krajiny vidia aj potrebu vnímania odlišných špecifík CSR politík na regionálnej, národnej, európskej a globálnej úrovni a nutnosť vidieť rozdiely vo vhodnej aplikácii CSR v rôznych priemyslových odvetviach.

V ľudských právach, čo je veľmi dôležitá téma v dnešnej dobe je potrebné klásť silný dôraz na komunikačné zručnosti a vyjednávanie. Jednak na podporu rovnakých práv medzi mužmi a ženami. Slovenská republika si taktiež myslí, že je treba podporu rovností príležitostí aj na základe veku najmä v SK. Sociálny dialóg v ľudských právach má nezastupiteľné postavenie a zohráva veľkú úlohu, mal by nadväzovať na CSR princípy, integrovať ich a riadiť sa nimi. Taktiež by mal mať v tomto znení podporu od vlády. Je potrebné venovať sa tejto téme rovnako aj Ruggieho stratégií a zakomponovať ju do jednotlivých firiem a tiež nadväzovať a vychádzať z Európy 2020. Šesť krajín podporuje proces vedenia vo vyjednávaní, zo strany EU sa očakáva podpora ako aj Ruggieho mandátu i keď niektoré štáty si myslia, že túto teóriu bude ťažké aplikovať na všetky štáty a preto by sa EU mohla zameriavať aj na iné stratégie v tejto oblasti, napr. od Amnesty International.

OECD usmernenia – niektoré kapitoly sú už hotové, vo Februári by sa mali ukončiť. Veľký dôraz na dodávateľský reťazec a verejné obstarávanie. Na politickej úrovni s prvkami CSR. Štúdia menežmentu dodávateľského reťazca – pošlú e-mailom, bude na webe. Komisia kládla veľký dôraz na vytvorenie národnej stránky CSR, kde by mali možnosť prispievať všetky zainteresované strany, kde by sa uverejňovali všetky materiály ohľadne CSR zasielané EK, príspevky od ostatných krajín EU. Slovensko má vytvorenú stránku www.zodpovednepodnikanie.sk , ktorú spravuje BLF (Businesss Leaders Forum) a ktorá je orientovaná najmä na spoločnosti. Komisia však požaduje národnú stránku prezentovanú a podporovanú vládou, ktorá by mohla byť prepojená s už existujúcou stránkou, na ktorej by sa postupne uverejňovali spoločnosti, ktoré sa riadia CSR princípmi a taktiež by sa na nej zverejňovalo ich vykazovanie (reporting).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že EU si uvedomuje nutnosť zmien v problematike CSR. Všetky tieto zmeny chce zahrnúť do už spomínaného pripravovaného Kompendia, ktoré by malo byť pripravené pre Európsku komisiu spoločnosťou Adelphi do prvej polovice roku 2011 – resp. do konca Marca. Kompendium má obsahovať 9 tém na 110 stranách, vrátane prílohy I – prehľad krajín a prílohy II – webové stránky. Kompendium má byť ako kniha, dávať jasný a zreteľný prehľad o všetkých štátoch a ich CSR aktivitách vrátane dobrých a osvedčených príkladov z praxe. Je to už v poradí druhé Kompendium.

Ako už bolo veľakrát spomínané, EU verí, že presadzovať myšlienku CSR je nutné hlavne z pozície vlád jednotlivých členských štátov, u ktorých sa v posledných rokoch očakáva výrazne vyššia aktivita a tvorba akčných plánov podľa všeobecného preferenčného systému, v ktorom sa bude pristupovať k uprednostňovaniu štátov na základe ich dodržovania budúcich európskych CSR noriem.

Problematika CSR by sa v budúcnosti mala stať integračnou súčasťou obchodnej politiky EU, ktorá plánuje vytvoriť určitú kostru mandatórnych rozhodovacích procesov v oblasti CSR a k ním v budúcnosti pripojovať drobné časti, ktoré vzídu z ďalších diskusii zúčastnených strán. Taktiež je potrebná presnejšia definícia samotnej CSR a priebežné reakcie a prispôsobovanie CSR budúcim potrebám spoločnosti. EU sa naďalej bude snažiť kooperovať s globálnymi politikami CSR (OECD guidelines, ISO 26000, Ruggie report) a bude reflektovať zmeny CSR i v tejto oblasti.

Európska Komisia je naklonená inováciám a je pripravená prostredníctvom dotácií podporiť kvalitné CSR projekty hlavne v krajinách, kde ešte nie sú politika a program CSR adekvátne rozvinuté (hlavne krajiny bývalého východného bloku, ČR, Slovensko, Estónsko, Macedónia...) Nutnosťou a jedným z hlavných cieľov ostáva zahrnúť CSR program do tzv. „core business“, teda základných podnikateľských aktivít a rozhodovaní spoločnosti) a zlepšenie vnútroštátnej, európskej a globálnej CSR komunikácie medzi jednotlivými zainteresovanými stranami, ktoré by viedlo k jednoduchšiemu a efektívnejšiemu dosiahnutiu cieľa programu CSR.

Nové aktivity DG employment na rok 2011:

1. Tzv. dáždniková komunikácia: elektronický bulletin – komunikačný web- stránka s normami pre komunikáciu
2. Spolupráca v oblasti pracovného rozvoja, zlúčenie neziskového sektora
3. Model výhod- hodnotenie nákladov
4. Implementácia princípov EU 2020, pracovné príležitosti pre mladých ľudí - absolventov
5. Nová oblasť spolupráce medzi DG employment a DG enterprise, aktivity v oblasti vzdelávania

Tieto aktivity majú byť implementované v r. 2011-2012.

Nemecko predstavilo svoj akčný CSR plán, ktorý pozostáva najmä z dvoch princípov:

1. CSR musí byť zakotvená v hlavnej činnosti podnikov (v ich core businesse)
2. CSR je dobrovoľná, ale nie ľubovoľná

Kritériá, ktoré musia spoločnosti zahŕňať:

- ochrana prírodných zdrojov

- integrovať CSR aj do malých a stredných podnikov

- budovať stratégiu partnerstiev a sietí ( so spoločnosťami, odborovými zväzmi...)

V Nemecku existuje Federálna vládna CSR stránka (Federal government web side), na ktorej sú uverejnené spoločnosti podľa poradia udržateľnosti a taktiež tu sú uverejnené vykazovania (reportovania) spoločností.

V rámci tejto stratégie sa integrovali aj vzdelávacie postupy a CSR zručnosti, CSR má medzinárodný a politický obsah rozvoja.

Správa zo zahraničnej pracovnej cesty MPSVR SR