Správa z priebehu rokovania zasadnutie skupiny zástupcov členských štátov EU na vysokej úrovni na tému: Spoločenská zodpovednosť podnikov (18.5.2011)
Úvodné slovo Európskej komisie
Na úvod stretnutia skupiny na vysokej úrovni (HLG) sa predstavil nový riaditeľ DG EMPL pan Jean Luc Debois. Krátko poinformoval o jeho postojoch k problematike spoločensky zodpovedného podnikania (CSR). S ohľadom na požiadavky vznesené najmä k dokumentu Single market act a v stratégii EU 2020 môžeme v EU sledovať túžby pre spoločné záväzky v oblasti CSR. EU sa bude znova do budúcnosti snažiť uistiť širšiu verejnosť, že jedným z jej hlavných cieľov ostáva korektnosť, transparentnosť, konkurencieschopnosť a environmentálne zmýšľanie európskeho podnikania. Od konca mája sa DG EMPL naplno zameriava na tvorbu finálneho návrhu Oznámenia - komunikácie Európskej komisie o CSR. V súčasnej dobe zatiaľ žiadny návrh o oznámení neexistuje, doteraz boli len vytvorené názvy kapitol a hlavné myšlienky, ktoré boli navrhnuté aj na základe podnetov členských štátov. Aj naďalej sa počíta s diskusiou členských štátov a ich písomnými podnetmi k obsahu a štruktúre pripravovaného oznámenia EK o CSR.
Oznámenie EK o CSR
Pán Thomas Dott zoznámil členov HLG s návrhom štruktúry pripravovaného Oznámenia EK o CSR.
Prvá časť Oznámenia by mala obsahovať krátky úvod, ktorý by predstavoval koncept CSR v kontexte stratégie EU 2020, skonštatoval by pokrok a výzvy v oblasti CSR, ktoré ostávajú stále otvorené a obhajoval potrebu vypracovania Oznámenia v stále sa meniacom svete. EK by v tejto kapitole rada upozornila na medzery medzi súčasnou reálnou iniciatívou v oblasti CSR a budúcimi požiadavkami občianskej spoločnosti.
Druhú časť by mala tvoriť kapitola o modernom ponímaní a chápaní CSR, ktorá by v sebe zahŕňala aj rolu verejných orgánov. V modernom ponímaní CSR je nutné presadzovať úplné zapojenie zainteresovaných subjektov (tzv. stakeholderov), transparentnosť, rešpektovanie súčasnej legislatívy a kolektívnych zmlúv. Môžeme tam tiež nájsť požiadavky na zodpovednosť firiem a na priestor pre inováciu a vhodné príležitosti. Cieľom je vytvorenie takej zdieľanej hodnoty, ktorá by v sebe odrážala nie len záujmy vlastníkov, ale tiež ostatných zainteresovaných subjektov, predovšetkým občianskej spoločnosti a verejnej moci. V návrhu Oznámenia je jasne vyjadrená myšlienka, že oblasť CSR musí byť pod vedením predovšetkým samotných firiem. Verejné inštitúcie a ďalšie zainteresované subjekty by mali byť len podporou. Štátne orgány by mali podporovať a uľahčovať presadenie politiky CSR v praxi. Mali by naformulovať minimálne požiadavky a očakávania v tejto oblasti a nastaviť politiku nevyhnutnú k vytvoreniu trhových podmienok, rovnako ako pravidiel potrebných na zaistenie zodpovednosti samotných firiem v prípade nežiaduceho správania sa. K dosiahnutiu tohto cieľa by mali verejným orgánom pomôcť predovšetkým vhodne zvolený systém prevažne dobrovoľných pravidiel, doplnených v prípade nutnosti záväznými právnymi predpismi. Oblasť CSR teda nemôže byť komplexne regulovaná len záväznými právnymi predpismi, pretože by sa tým vytratila efektivita a flexibilita.
Posledná časť Oznámenia by mali byť určité základy a program činnosti v oblasti CSR. EK v tejto časti plánuje vyjadriť svoje záväzky v oblasti CSR a predložiť návrhy aktivít pre samotné firmy, členské štáty a ostatné zainteresované subjekty. Presadzovala by požiadavky na propagáciu myšlienky CSR, vysvetlila by, prečo je nutné a potrebné túto politiku stále rozvíjať a ceniť si ju. EK by v tejto oblasti časti ďalej rada vyjadrila samotnej podporu iniciatíve a nápadom od európskych firiem. Do budúcnosti tiež nebude možné prehliadať rozdiely medzi veľkými firmami a malými a strednými podnikmi. Tento fakt sa EK zaviazala sledovať a bude sa snažiť usporiadať politiku CSR tak, aby vyhovovala v čo najvyššej možnej miere všetkým možným aktérom na európskom trhu. V tejto kapitole by EK rada venovala zvýšenú pozornosť analýze dopadu obchodných aktivít na spoločnosť a zlepšenie dôvery, európskej občianskej spoločnosti k európskym firmám. Ďalším významným zámerom je prepojenie európskej občianskej spoločnosti k európskym firmám. Ďalším významným zámerom je prepojenie európskej a medzinárodnej dimenzie politiky CSR na efektívny fungujúci synergický celok. Mali by byť reflektované predovšetkým myšlienky vyjadrené v medzinárodných dokumentoch UN Global compact, OECD guidelines for multinational enterprises a ISO 26000. V oblasti formovania trhu sa EK bude snažiť o propagáciu racionálneho a trvale udržateľného správania sa obyvateľov EU, o zodpovedné zadávanie verejných zákaziek a tiež o zodpovedné investovanie.
Je treba tiež vyzdvihnúť snahu EK volajúcu po zlepšení údajov a správ, ktoré sú firmy povinné o samy o sebe zverejňovať. Tieto správy by v budúcnosti mali obsahovať tiež sociálne a environmentálne dimenzie. V oblasti ľudských práv sa EK bude snažiť presadiť myšlienku implementácie Rámca OSN pre oblasť obchodu a ľudských práv vypracovanú pánom prof. J. Ruggiem. Tu bude nutné stanoviť priority implementácie a hlavne zaistiť prístup k spravodlivosti, k čomu by mala napomôcť aj zamýšľaná revízia nariadenia Brusel I.
EK si uvedomuje dôležitosť komunikácie medzi členskými štátmi navzájom ako aj medzi ostatnými štátmi a regiónmi na celom svete. Preto sa bude snažiť o intenzívnejšiu a lepšiu koordináciu komunikácie, o lepšiu výmenu príkladov tzv. dobrej praxe aj o širšie zapojenie CSR problematiky so rôznych štádií vyučovacieho procesu. Dôležitý význam by mali v jednotlivých štádiách tiež zaujať národné a regionálne CSR politické rámce, rovnako ako jednotné pravidlá monitoringu a efektívne koordinačné postupy.
Reakcia členských štátov na odprezentovaný zámer EK a ďalší plánovaný postup pri príprave k Oznámeniu
Belgicko v zásade plány a myšlienky EK podporuje. Je nutné a potrebné vytvoriť dôveryhodný rámec, ktorý by bol schopný ovplyvniť správanie aktérov na vnútornom trhu a ktorý by dokázal ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľov, ktorí by mali oceniť hlavne pridanú hodnotu európskeho vnútorného trhu a podporovať tak etiku európskych obchodníkov. Tiež je nutné prepojenie CSR politiky so stratégiou EU 2020. CSR politika by mala byť schopná ilustrovať akým spôsobom akým spôsobom je stratégia EU 2020 v Európe aplikovaná, čo sa môže zatiaľ zdať ako veľký problém, pretože stratégia EU 2020 doposiaľ nebola úplne ustálená. Hlavnou požiadavkou Belgicka však ostáva nutnosť rozvíjania sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania. Na tieto aspekty sa začalo pomaly zabúdať a je potrebné ich znovu vo väčšej miere zapojiť do CSR politiky. Bolo by vhodné tiež jasne stanoviť, že CSR sa netýka len súkromných firiem, ale tiež aj ostatných inštitúcií. Preto je nevyhnutné jasne vymedziť, koho sa CSR politika týka a kto je za určité veci zodpovedný. Belgicko tiež upozornilo EK na fakt, že pokiaľ sa bude snažiť pracovať a diskutovať s čo najväčším počtom zainteresovaných subjektov, môže to viesť k veľkému množstvu nejednotných názorov a k nežiadúcim kompromisom.
Dánsko reflektuje činnosť EK ako veľmi pozitívny krok. EK by v budúcnosti mala koordinovať a monitorovať národné CSR politiky, vytvoriť svoju vlastnú európsku CSR stratégiu a pritom prihliadať na medzinárodnú úpravu v oblasti CSR.
Rakúsko tiež vyjadrilo podporu doteraz odvedenej práci EK. Je nutné vytvoriť jasnú definíciu SCR a stanoviť kritéria politiky CSR. V zámere EK Rakúsku chýbalo zohľadnenie rôznorodosti a špecifík v jednotlivých členských štátoch a tiež zmienka o podpore rovných príležitostí v zamestnaní. Podľa Rakúska by EK mala jednať práve s čo najširším spektrom zainteresovaných strán, aby si mohla vytvoriť naozaj objektívny názor na vec.
Veľká Británia súhlasí s vedúcim postavením firiem a obchodníkov v oblasti CSR, so spoločenskou zodpovednosťou podnikov založenou na báze dobrovoľnosti a so zhrnutím medzinárodného konceptu CSR do vytváraného európskeho rámca.
Nemecko podporuje prístup EK k pripravovanému oznámeniu o CSR. Za prioritnú oblasť považuje hlavne zhrnutie sociálneho aspektu do zadávania verejných zákaziek, spojenie a zohľadnenie všetkých jej odlišností.
Španielsko podporuje myšlienku tvorby nového Oznámenia EK o CSR. Je podľa nich už na čase upevniť stratégiu CSR v systéme európskych politík, zakotviť všeobecné pravidlá, transparentné vedenie firiem aj verejných inštitúcií a propagovať dobrovoľnú činnosť v oblasti CSR.
Francúzsko pogratulovalo EK k jej návrhu, avšak doporučila, že konečný text by nemal mať formu Oznámenia ale Doporučenia. V koncepte EK Francúzsku chýbal odkaz na princíp trvalo udržateľného rozvoja. Za budúcnosť ďalších generácii sú zodpovedné jednotlivé členské štáty, nie súkromný sektor a preto by hlavná iniciatíva v oblasti CSR mala ostať v rukách jednotlivých štátov. Francúzsko podporuje dôležitosť sociálneho dialógu a zhrnutie medzinárodného aspektu, pretože vychádzať len s názorov západných štátov by bolo značne neobjektívnym a nekomplexným riešením. EK by ďalej mala vyjasniť, v akom zmysle chce zavádzať systém prepojenia dobrovoľných a záväzných pravidiel. Francúzsko upozornilo najmä na skutočnosť, že pomerne často dochádza k tomu, že sa dobrovoľné pravidlá postupne stanú záväznými a to len z toho titulu, že sú jednoducho múdrym a osvedčeným riešením situácie. Podporuje sa rozdielny pohľad na malé a stredné podniky a transparentnosť. Úplne nová myšlienka, ktorú Francúzsko presadzuje je vytvorenie Európskeho observatória, ktoré by monitorovalo a podávalo správy o dianí v oblasti CSR v tzv. neunijnom svete. Je naďalej nutné priebežne reflektovať na meniace sa potreby a túžby spotrebiteľov a na základe získaných poznatkov vhodne meniť činnosť v oblasti CSR, aby sa zodpovednosť stala atraktívnou ako pre spotrebiteľov, tak aj pre samotné firmy a zároveň bola v čo najvyššej možnej miere priaznivá k životnému prostrediu a zohľadňovala sociálne aspekty.
Fínsko by veľmi rado do Oznámenia zahrnulo aj kapitolu o zodpovedných inováciách, ktoré by sa mohli stať podporou pre konkurenciuschopnosť. Nemalo by tiež dochádzať k vylučovaniu či ignorácii názorov menších skupín firiem, pretože je veľmi dôležité zdieľať a vzájomne sa učiť z čo najširšieho portfólia inovácii a nápadov.
Holandsko podporuje návrh obsahu a štruktúry Oznámenia. Dôležité je pristúpiť k efektívnemu využívaniu správ o nefinančných záležitostiach v spoločnosti. Dobrým spôsobom hodnotenia firiem môže byť zavedenie tzv. transparency benchmark, teda určité merítko prehľadu spoločností. Podporuje tiež myšlienku jednotnej úpravy pre podávanie správ o CSR, začlenenie a zohľadnenie niektorých princípov z rámca profesora J. Ruggieho. Predovšetkým potom požiadala EK o záväzný prieskum vhodnosti aplikácie jednotlivých myšlienok Ruggieho rámca v rozličných odvetviach priemyslu. Posilnenie roly vlád členských štátov v propagácii myšlienky CSR by bola tiež dobrým krokom do budúcnosti.
Poľsko myšlienku vytvorenia nového Oznámenia o CSR tiež podporuje. Upozornilo EK, že by mala pri jeho tvorbe zohľadniť špecifické domáce podmienky v jednotlivých členských štátoch, myslieť na zaistenie dostatku ľudských zdrojov a ich trvalé ucelené vzdelávanie. Nemalo by sa tiež zabúdať na skupinu spotrebiteľov a zhrnúť ich myšlienky a chovanie. Vytvorenie určitého indexu vhodného pre sledovanie etického správania sa spoločností sa javí ako nevyhnutné, rovnako ako zavedenie CSR záležitostí do rámca kolektívneho vyjednávania.
Zástupcovia EK sa k niektorým týmto pripomienkam v záveru tejto časti konferencie vyjadrili. EK považuje odkaz na trvale udržateľný rozvoj za veľmi dôležitú súčasť Oznámenia a rozhodne pri príprave na naňho nezabudne. Podobne je to aj v oblasti sociálneho dialógu a previazania so stratégiou EU 2020. Na špeciálne postavenie malých a stredných podnikov kladie EK veľký dôraz a do budúcna plánuje vydať samostatnú brožúru, ktorá sa tejto téme bude venovať. S odkazom na medzinárodné dokumenty o CSR sa počíta avšak len stručne. Ďalej je nutné si uvedomiť, že je poskytnutý len obmedzený priestor pre obsah Oznámenia takže doň nie je možné zahrnúť všetky témy. V Oznámení by sa mali objaviť jasné odporúčania a mal by byť presne definovaný ich rozsah. Konečné znenie Oznámenia by Ek mala predložiť začiatkom septembr
Informácia od DG ENTRE o budúcich plánoch v oblasti nefinančných správ firiem
Podľa názoru DG ENTRE by správy mali obsahovať viac než len informáciu o finančných otázkach v spoločnosti. Doterajšie smernice o finančnom reportingu firiem ani tzv. Company act z roku 2006 neobsahujú dostatočne vhodné nástroje. Požiadavky dnešnej spoločnosti sú ďaleko za hranicou dobrovoľnosti podávania správ z určitých oblastí. Na základe rozsiahlych konzultácii a výskumov bolo zistené, že doterajší európsky rámec nie je dostatočne transparentný a je nutné pristúpiť k jeho zásadnej zmene. Aj preto chce DE ENTRE pristúpiť k novej úprave (v podobe smernice) v oblasti podávania správ spoločnosťami. Veľká pozornosť bude venovaná analýze nákladov nefinančného spravodajstva. EK sa v žiadnom prípade nebude snažiť zaviesť zbytočne zaťažujúce bremená pre spoločnosti, na druhú stranu si je však nutné uvedomiť, že spoločnosti neexistujú len za účelom generovania zisku, ale majú tiež povinnosť správať sa voči spoločnosti ako zodpovední partneri. Zvýšenie transparentnosti môže pomôcť ich konkurencieschopnosti a zviditeľneniu značky. Informovanie o ľudských zdrojoch je ďalším krokom, ktorý je vnímaný veľmi pozitívne.
Francúzsko v zásade s požiadavkami na novú úpravu súhlasí, upozorňuje však EK na rôznorodý prístup k nefinančnému spravodajstvu v jednotlivých štátoch, a preto bude nevyhnutné veľmi dobre zvážiť, ako zjednotiť tieto rozdielne prístupy do jedného všeobecného prístupu, ktorý by vyhovoval všetkým členským štátom. Rozhodne súhlasí s povinným rámcom.
Holandsko naopak preferuje len dobrovoľnú príručku nefinančného reportingu a bráni sa záväzným právnym štandardom.
Novinky z oblasti CSR v jednotlivých členských štátoch
Španielsko prítomných členov oboznámilo s konceptom zahrnutia CSR myšlienok do legislatívneho rámca Španielskeho kráľovstva. Dôležitou myšlienkou je zapojenie verejných inštitúcií a spoločnosti pod vplyvom štátu do oblasti CSR. Podrobnosti o tomto programe je možné zistiť u účastníčky tejto ZPC a členky skupiny.
Slovenská republika informovala o projektoch, ktoré sa v súčasnosti u nich realizujú. Na Slovensku sa v súčasnosti realizujú dva veľké projekty v tejto oblasti. Prvým projektom je prieskum úspešnosti Slovenska vo vytváraní podmienok pre zodpovedné podnikanie, ktorý sa realizuje na základe záverov konferencie vo Vilneause, V Litve, ktorá sa konala 25. februára 2011 krajského projektu zvýšenie transparentnosti a dôveryhodnosti postupov spojených s CSR koryto zavedenie CSR Perfomance Hodnotiace a monitorovací systém v Nový členských EÚ. Ide o pilotný projekt, ktorý by sa mal realizovať v 5 štátoch strednej a východnej Európy: na Slovensku, Litve, Bulharsku, Maďarsku a Poľsku. Na základe tohto projektu krajiny zistia stav výkonnosti a čo je potrebné v oblasti CSR vylepšiť. Projekt je rozdelený na dve časti. Prvá je zameraná na meranie firiem, kde bolo použitých 5 až 10 firiem, ktoré boli ochotné sa do tohto projektu zapojiť a zodpovedne vyplniť dotazník s otázkami, ktorý slúžili na to, aby sa samé ohodnotili. Výsledky z tohto dotazníku slúžia ako podklady pre vyhodnotenie.
Druhá časť je zameraná na národný monitoring, v ktorej je zahrnutých 5 oblastí: vládna úroveň, zainteresovaná účasť, životné prostredie, pracovná oblasť a transparentnosť a podnikateľské prostredie.
Tento projekt ako aj dotazníky zostavila Britská firma ACONA a je špeciálne šitý na nové členské krajiny strednej a východnej Európy. 18. 5.2011 rovnaký deň, kedy sa konala aj táto konferencia sa tento projekt na Slovensku vyhodnocuje. Vyhodnotenie robí Ekonomická Univerzita pre Ministerstvo hospodárstva, ktoré je garantom tohto projektu a finančne ho podporuje. Dnešným dňom je teda projekt ukončený,. Z 5 krajín, ktoré tento projekt realizujú my sme prvá krajina, ktorá už má výsledky a teda prvá krajina, ktorá projekt uzavrela.
Podľa vtedajších predbežných výsledkov, sme dosiahli v národnom monitoringu 48 bodov zo 100. Čo nie je perfektné, ale nie je to ani zlé. Celkovo to bolo okolo 52 bodov.
Národný monitoring by sa mal realizovať každé 2 roky a ministerstvo práce a ministerstvo životného prostredia by mohli byť ďalšími garantmi tohto projektu.
Tento projekt odporúčame všetkým štátom EÚ pre zistenie ich stavu v oblasti CSR a zistenie oblastí, ktoré je potrebné vylepšiť, alebo na ktorých je potrebné začať pracovať. A monitoring na Európskej úrovni by mohol slúžiť aj na porovnanie medzi krajinami.
Druhým dôležitým projektom, na ktorom Slovenská republika pracuje je Národná CSR stratégia. Pracovná skupina, zložená z expertov ministerstva práce, hospodárstva a životného prostredia, akademickej obce, novinárov a predstaviteľov firiem , nadácií a neziskových organizácií v spolupráci s UNDP, rozvojového programu OSN aktualizujeme Návrh národnej stratégie CSR, ktorá bola vytvorená už v roku 2008, ale stratégia v tom stave nebola prijatá Slovenským parlamentom. Momentálne prebiehajú konzultácie medzi rezortmi, keďže CSR je prierezová, medzirezortná téma medzi ministerstvom práce, ministerstvom hospodárstva a ministerstvom životného prostredia a Ministerstvo práce bude orgánom, ktorý túto stratégiu predloží vláde na schválenie. Ministri aj súčasná vláda podporujú túto tému, čomu nasvedčuje aj hore uvedený projekt, ako aj projekt dlhodobo realizovaný na ministerstve práce s názvom zamestnávateľ ústretový k rodine, kde sa oceňujú firmy a zamestnávatelia, ktoré najlepšie spĺňajú tieto kritériá. (prezentácia ako aj odporúčanie a vyjadrenie sa SK k návrhu Oznámenia sú prílohou tejto správy).
Francúzsko krátko informovalo o národnom výskume v oblasti ľudských práv, ktoré v súčasnej dobe prebieha a vyhodnocujú sa údaje získané zo špeciálnych dotazníkov určených pre občiansku spoločnosť.
Zástupcovia Maďarska a Poľska prítomných členov pozvali na medzinárodnú konferenciu o CSR v Budapešti a Gdansku, ktoré plánujú uskutočniť v rámci ich EU predsedníctva.
Správa zo zahraničnej pracovnej cesty MPSVR SR
