Zasadnutie skupiny zástupcov členských štátov EU na vysokej úrovni na tému: Spoločenská zodpovednosť podnikov (10.11.2011)

Priebeh rokovania:

Úvodné slovo Európskej komisie

Pedro Ortún otvoril úvodným slovom expertnú skupinu ohľadne spoločensky zodpovedného podnikania. Privítal na doobedie pozvaných hostí: Amnesty International, BusinessEurope, Bank sector, EUROCIEFT, Corporate Justice..., ktorí uplatňovali svoje námietky k pripravovanému Oznámeniu a taktiež uskutočňovali spoločné stretnutia k pripravovanému Oznámeniu.

Poďakovak EK za spolupráci pri príprave Oznámenia o spoločensky zodpovednom podnikaní a zablahoželal EK a DG Employment k tomuto dokumentu.

V krátkosti povedal o programe skupiny: doobeda prerokovanie nového Oznámenia s prizvanými organizáciami a vyjadrenie sa k Oznámeniu. Poobede pokračovanie expertnej skupiny spoločensky zodpovedného podnikania. Predstavenie nových metód expertnej skupiny na roky 2012 až 2014.

Pedro Ortún predstavil aj zámery EK o úzkej spolupráci medzi všetkými zainteresovanými stranami, ktoré budú medzi sebou intenzívne komunikovať, vymieňať si skúsenosť a dobrú prax v tejto oblasti. Je to ako akčný plán. Taktiež sa budú uskutočňovať 2x do roka nie len expertné skupiny, ale aj medzinárodné fóra ohľadne CSR a raz ročne stretnutie, na ktorom bude zhrnutie týchto stretnutí.

Otázka na diskusiu ako vylepšiť nové Oznámenie a plán implementácie.

Diskusia k Oznámeniu o spoločensky zodpovednom podnikaní (CSR):

Amnesty International – sklamanie z oznámenia, nevideli tam zapracovanú skutočnú agendu o kt. sa rozprávali. Str. 5 pretrvávajúce obvinenia .... nerozprávali sme o obvineniach, rozprávali sme o faktoch! Ľudské práva a ich dodržiavanie sú naozajstný problém. Mali minulý rok vytvorený akčný plán, ktorý prezentovali ale nebol v oznámení zohľadnený. Dnes už chceli vidieť záväzok ich dodržiavania, zdieľanie. Sú sklamaní veľmi limitovanými hlavnými otázkami ohľadne ľudských práv v Oznámení.

BusinessEurope: tiež malo negatívny postoj, vyjadrili sklamanie s Oznámenia, hľadali nejaké špecifické kroky v novom Oznámení, chceli by stratégie a viac regulatórnych opatrení ohľadne CSR pre spoločnosti. Nenašli v ňom žiadne konkrétne opatrenie, chýba im viac konkrétností. Táto téma potrebuje reguláciu z Európskej únie, v oznámení však chýbajú reálne veci, konkrétne opatrenia.

Oznámenie vo všeobecnosti sklamalo, pretože nerieši konkrétne situáciu v oblasti CSR. Na jednej strane z neho vyplýva dobrý marketing (pozitívny), ako CSR pôsobí dobre na spoločnosti, na druhej strane má veľmi negatívny prístup k občanom, ktorých opisuje vo všeobecnosti ako absolútne nedôverčivých k jednotlivých spoločnostiam. Chýbajú v ňom podporné iniciatívy - opatrenia pre malé a stredné podniky. Málo kapitol je venovaných práve malým a stredným podnikom, na ktoré by sa malo veľa sústrediť v dnešnej dobe, v časoch stále pretrvávajúcej ekonomickej hospodárskej krízy.

Otázkou je od bankového sektoru ako si EK predstavuje vytvorenie multistakeholders platforms (platformy všetkých zúčastnených strán) ohľadne CSR?

Vplyv základných ľudských práv, základné otázky, rovnováha odporúčaní, ktoré už dávno zhrnul vo svojej štúdii J. Ruggie. Corporate Justice nevidí v Oznámení aké výzvy a zmeny chcú urobiť v oblasti ľudských práv a ako riešiť obete, ktorým bolo ublížené na právach, to je kľúčová otázka právneho prístupu od Európskej koalície, je potrebné špecifikovať o akých súvislostiach sa tu bavíme, čo v dokumente nie je veľmi spomenuté. Otázka verejného obstarávania je v podstate obligatórna v tejto oblasti (ktorá sa musí zo zákona dodržiavať – transparentnosť) je veľmi dôležité, venovať tejto problematike veľkú pozornosť.

EK sa vyjadrila, že dostali cca 30 vysoko kvalifikovaných návrhov. Otázkou však je, či komisia expertná skupina (HLG) a fórum (multistakeholders forum) sú zodpovedné za monitorovanie týchto návrhov, hlavne keď ide o tretie krajiny, navonok z Európy. Koncepty stratégie spoločností by mali byť ľudské práva a etika, nie len procesy a spoločným cieľom by mala byť maximálna výmena vzniknutých hodnôt, inovácii, ako vytvárať nové hodnoty a iniciatívy v tejto oblasti. Spolupráca medzi krajinami musí byť silná.

EUROCIEFT: CSR je proces na lokálnej a medzinárodnej úrovni s globálnym dopadom. Zúčastnené strany, ktoré mali predkladať iniciatívne návrhy mali byť oslovené pred vypracovaním tohto oznámenia a mali sa na ňom spolupodieľať a komunikovať svoje návrhy a stanoviská. Taktiež akademická obec, profesionálni pracovníci, manažéri...Chcú serióznu komunikáciu a seriózny dokument, prerokujú s EK prečo chce monitorovať práve veľké spoločnosti, ich správanie, taktiež by privítali stretnutie k tejto téme s každým kto sa bude tiež chcieť vyjadriť a nech EK vysvetlí ako to bolo myslené. Taktiež im chýba v Oznámení viac explicitného rámca zelenej ekonomiky a verejného obstarávania. Kooperácia s vládou je nevyhnutná. Hlavnou témou by malo byť a investovanie do komunity a spolupráca s komunitou.

Viac a viac spoločností chce zodpovedne podnikať a hlásiť sa k zodpovednosti, je však veľmi ťažké spojiť sa s ich lídrami. Otázkou je ako? Napr. prostredníctvom verejného obstarávania? Do procesu CSR prostredníctvom dodávateľského reťazca majú byť tiež vtiahnutí a oslovení dodávatelia, zákazníci, v spolupráci zo všetkými zainteresovanými stranami. Pričom prioritou sú všetky tieto veci, navrhujú implementovať všetky tieto oblasti a návrhy, ktoré sú v oznámení.

Odvetvové platformy: dialóg a iniciatívy nezohľadňujú dnešnú dobu, musia sa pozerať smerom do budúcna. Nie je to najhorúcejšia téma súčasnosti.

Taktiež by sa mala CSR implementovať, aby to dávalo zmysel, do core biznisu spoločností (predmet hlavnej činnosti). Taktiež by sa to ďalej malo implementovať a akreditovať aj do predmetov na fakultách, učenia, školení a tréningov.

Španielsko: Myslí si, že toto oznámenie je pokrok oproti tomu z roku 2006. Str. 12 je veľmi dôležitá, pretože verejné obstarávanie je veľmi dôležité pre CSR. Str. 15, prepojenie legislatívneho rámca CSR na spoločnosti, to sa im páči a je to dôležité, rovnako ako 9a)

Dánsko: Poznamenalo, že treba zahrnúť do legislatívneho rámca CSR reportovanie, 50% veľkých spoločností nemajú stratégiu na reportovanie a nevedia robiť samohodnotiace správy, pritom by chcela. 11% spoločností reportovalo minulý rok prostredníctvom GRI – nie preto, že by museli, ale preto, že im to ukáže ich silné a slabé stránky. Viac špecifikovať by poprosili komisiu v plánoch ohľadne verejného obstarávania v oblasti CSR.

EK podotkla, že už existujú 3 materiály ohľadne verejného obstarávania a v tejto dobe komisia vyjednáva ohľadne tejto otázky, ktorá ešte bude predmetom diskusie.

Francúzsko: zelená ekonomika, obstarávanie prioritné oblasti.

Holandsko: iniciatívy rozvoja v Oznámení vníma veľmi negatívne, pretože sú veľmi všeobecné, nič konkrétne.

EK: Článok 2.2;.2012 Zahájenie procesov sa bude diať prostredníctvom príkladov dobrej praxe v rôznych sektoroch, skoro vo všetkých. Bude sa realizovať a určite budete s jeho realizáciu spokojní. Pedro Ortún podotkol, že sa počuli s veľa rôznych reakcií. Niektoré pozitívne, niektoré negatívne. Potrebujú viac času, aby zosúladili všetky tieto reakcie. Vyzvali členské štáty, aby do konca novembra poslali svoje postoje a vyjadrenia k Oznámeniu.

Poobede pokračovala expertná skupina bez prizvaných organizácii a hlavný bod programu bola diskusia ohľadne nových metód expertnej skupiny na roky 2012 – 2014.

Zámer bolo vytvoriť program a plán individuálnych stretnutí HLG a Fóra a zahrnúť viac medzinárodných organizácii do tejto oblasti.

K materiálu - plánu skupiny na vysokej úrovni HLG SCR na roky 2012 až 2014 vznikla diskusia, ktorou sa jednak návrh podporil, na druhej strane sa vzniesla vlna kritiky na externých koordinátorov, či sú naozaj potrebný a ako sme sa v minulosti mali možnosť presvedčiť pri vznikaní Compendia v r. 2010 je veľmi podstatné odkiaľ sú a kto sú externí koordinátori, aby boli nezávislí a rozumeli problematike. Dánsko vyjadrilo názor, že v podstate je nás expertov HLG či budeme realizovať tretiu časť návrhu, teda monitorovať jednotlivé krajiny prostredníctvom externých koordinátorov.

Vo všeobecnosti štáty pracovné metódy HLG na roky 2012-2014 prijali.

Komisia vysvetlila, že čo sa týka externých koordinátorov, musíme byť reálni, dať dohromady taký materiál trvá veľmi dlho a je to ťažká práca. Myšlienka však nespočíva v tom, že budú všetko robiť externí koordinátori, ale my samy budeme pracovať na pokroku, krok po kroku a napĺňať plán práce. Táto agenda dáva možnosti na realizáciu pilotných projektov v štátoch, na benchmarking medzi členskými štátmi. Ako sa približovať spolu k cieľu.

Súčasťou diskusie expertnej skupiny bolo aj pozvanie členov expertnej skupiny Federálnym ministerstvom práce na konferenciu, ktorú organizujú na túto tému v Berlíne v dňoch 15 - 16. decembra a kde Nemecko predstaví svoju CSR stratégiu ako aj akčný plán a predstaví aktivity ministerstva práce v tejto oblasti a prácu voči zamestnancom a občanom.

OECD nadnárodné pokyny:

- je to najrozsiahlejší súbor pokynov pre zodpovedné správanie sa, platný pre všetky oblasti, má 42 členov, kt. dodržiavajú tieto pokyny vrátane nečlenov OECD.

- Od roku 2000 sa pokyny rapídne zmenili v nadväznosti na ekonomiku, outsorcing, ekonomickú krízu, klimatické zmeny...

- V roku 2008 došlo k revízii ľudských práv profesorom Johnom Ruggiem

- 4. mája 2010 prijatie zmeneného referenčného rámca

Ako by mal vyzerať proces aktualizácie:

- aktualizácia bola vykonaná pracovnou skupinou OECD

- pravidelné konzultácie so zainteresovanými stranami a odborníkmi

- poradná skupina zložená z kľúčových hráčov

- špeciálne kapitoly riešené špecializovanými orgánmi OECD (pracovné otázky, životné prostredie, dane)

Prijatie v roku 2011 ministerským zasadnutím rady, na ktorom Hillary Clinton povedala:

„Keď sa pozriete na tieto pokyny, pomáhajú nám určiť ako by sa mal zmeniť dodávateľský reťazec, aby začal brániť a eliminovať zneužívanie a násilie.

Do budúcna OECD navrhuje z vecnej stránky zaviesť špeciálne pokyny pre určité sektory a určité typy nadnárodných spoločností, ako napr. finančné inštitúcie, MOP, dodávateľské reťazce...) a vykonávať aktívne rokovania, zintenzívniť spoluprácu s krajinami s vyvíjajúcimi sa ekonomikami a partnerskými organizáciami, posilniť regionálnu koordináciu.

Význam pre EÚ:

- vykonať a presadzovať záväznosť pre vlády členských krajín

- zaradiť do národných akčných plánom a vzájomného učenia mechanizmus preskúmania

- pracovať a rozvíjať externú politiku EÚ

- byť aktívnym hráčom a mať aktívny program vo vzájomnom dosahovaní a vykonávaní týchto pokynov.