Minister rokoval na Rade aj o vysielaní pracovníkov
Zásadným legislatívnym návrhom diskusie bola smernica o vysielaní pracovníkov, ktorej revíziu predstavila Európska komisia ešte 8. marca 2016. Zameriava sa najmä na zabezpečenie spravodlivých mzdových podmienok pre vyslaných pracovníkov a na zlepšenie zrozumiteľnosti právnych predpisov EÚ. Zavádza zásadu, podľa ktorej sa má uplatňovať rovnaký spôsob odmeňovania za rovnakú prácu. Medzi členskými štátmi pretrvávajú na úpravu vysielania rozdielne názory. Západné štáty ho vidia len ako zdroj lacnej pracovnej sily, ktorá narúša sociálnu rovnováhu trhu práce. Východné štáty chcú legálne vysielanie pracovníkov zachovať a neobmedzovať fungovanie vnútorného trhu vrátane uplatňovania voľného pohybu pracovníkov.
Nesúhlas preto návrhu už na začiatku vyjadrilo 11 členských štátov vrátane Slovenska. „Keďže poslednú revíziu sme na Slovensku aplikovali iba v júni minulého roka, mal som najskôr záujem zanalyzovať dopady a aplikačnú prax poslednej novely na podmienky vysielaných zamestnancov v oblasti slovenských firiem. Bohužiaľ musím povedať, že počty vysielaných pracovníkov ostali plus mínus na tej úrovni ako v predchádzajúcom roku, avšak mzdy vyslaných pracovníkov zo Slovenska do krajín Európskej únie sa znížili. Tomuto trendu absolútne nerozumiem. Preto som jasne definoval, že hlavný problém Slovenska z hľadiska smernice o vysielaní nie je rovnaká mzda alebo odmena, ale byrokracia a rozdielnosti pracovného práva v jednotlivých krajinách, ktoré sťažujú vysielanie a dávajú priestor na obchádzanie zákonov,“ povedal k rokovaniu o smernici minister práce sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.
Kompromis pri smernici sa pokúsilo nájsť už slovenské predsedníctvo v Rade EÚ v druhom polroku 2016, ktoré navrhlo aby sa po určitú dobu vzťahovali na pracovníka podmienky podľa platnej smernice a až potom podmienky pracovného práva hostiteľského členského štátu. Keďže k dohode krajín nedošlo, v rokovaniach pokračovalo maltské predsedníctvo. Názory členských štátov sa však naďalej rozchádzajú najmä pri odmeňovaní, riešení subdodávateľských vzťahov a v otázke určenia dĺžky vyslania. „Do rokovaní ešte vstúpilo Francúzsko s novým politickým vedením krajiny a vnieslo ďalšie požiadavky. Francúzi napríklad navrhujú znížiť časovú lehotu pri vysielaní z 24 mesiacov na dvanásť, s týmto som vyjadril zásadný nesúhlas. Nevidím dôvod, a to aj napriek tomu, že priemerná dĺžka vyslania klasických zamestnancov zo Slovenska je pol roka. Môže však byť špecifická požiadavka na montáž a neviem si predstaviť, že by ju nedokončili len preto, že by mali ohraničené limity,“ informoval Ján Richter.
Krajiny hľadajú rovnako zhodu, či sa má smernica o vysielaní vzťahovať aj na sektor dopravy. „Navrhol som, aby oblasť cestnej dopravy bola vynechaná. Aby sa samostatne rokovalo o smernici o vysielaní pracovníkov a úplne samostatne o tých dopravných záležitostiach. Je to logické, lebo sa to dotýka dvoch rezortov a dopravné záležitosti sú veľmi, veľmi špecifické. Výhrady vyslovili aj Španieli, Portugalci či dokonca Nemci,“ doplnil minister Ján Richter. Krajiny preto v rokovaniach o smernici pokračujú ďalej.
