Jozef Burian: "Dvojaký meter Jozefa Mihála"
Všeobecne preto chápem aj využívanie širokého blogového priestoru poslancom Jozefom Mihálom na občasné spestrenie diskusie k pripravovaným zákonom. Neviem však akceptovať, ak príspevky stoja na vode a zavádzajú čitateľov , tak ako tomu bolo tento týždeň na tému „ živnostníci a nárok na dávky v hmotnej núdzi“.
V prvom rade Jozef Mihál nemá pravdu, že ministerstvo prichádza s novelou zákona, ktorá berie živnostníkom nárok na dávku. Dnes intenzívne diskutovaný návrh zákona túto podmienku nezavádza, len preberá jej súčasné znenie § 32b zákona č. 599/2003 Z. z. Naopak, nad rámec súčasného znenia zákona navrhuje výnimku a to pre začínajúcich živnostníkov, ktorí podnikajú prvý rok.
Pochopiteľnou je snaha opozičného poslanca a navyše exministra využiť akúkoľvek príležitosť na odvedenie pozornosti od podstaty nami navrhovaných zmien. Kritizovať aktiváciu ľudí odkázaných na pomoc v hmotnej núdzi ich zapojením do prác v prospech svojej obce, či mesta, teda spoločného záujmu asi naozaj nie je možné ľahko...
Ak si však Jozef Mihál až teraz všimol spomínané ustanovenie (§ 32b zákona) o zamedzení poberania dávky v hmotnej núdzi v prípade aktívnej živnosti člena rodiny, rád mu ozrejmím bližšie okolnosti. Túto „dieru v zákone“, ako by inokedy sám pán poslanec situáciu označil, sme na základe prípadov z praxe presadili do novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi už minulý rok. A na počudovanie toto bola práve jedna z našich noviel, za ktoré pán poslanec osobne v parlamente hlasoval. To, že bol za si vážim, treba si to však aj pamätať.
Ako je známe, objektívne mesačné zisťovanie príjmov u podnikateľov, teda ani živnostníkov, nie je vo väčšine prípadov možné, keďže možnosti započítavania nákladov a tým znižovania oficiálneho príjmu sú veľké. Dôvodom zmeny bolo, že niektorí podnikatelia dlhodobo (aj 3-4 roky) vykazovali nulové príjmy resp. stratu a zároveň poberali pomoc v hmotnej núdzi. Podnikateľ nemôže teda od januára tohto roku vykonávať podnikateľskú činnosť a byť zároveň aj v hmotnej núdzi. Samozrejme vždy, ak skutočne nemá náležité príjmy, môže napr. dočasne pozastaviť svoju živnosť a požiadať o pomoc v hmotnej núdzi.
Toto riešila novela minulý rok a takto to zostalo aj v návrhu zákona. Myslím, že nie je potrebné dodať viac ako slová toho najpovolanejšieho a to prezidenta Slovenského živnostenského zväzu Stanislava Čižmárika k tejto téme: „myslím si, že ak sa niekomu darí v podnikaní, toto ustanovenie ho nemôže odradiť od podnikania ako takého,“ povedal.
Vyjadrenia pána Mihála by som chcel vnímať len ako jeho chvíľkovú nepozornosť, alebo nepresnosť. Viem však, že o tom to teraz nie je – varuje nás najmä nekonzistentnosť jeho postoja, nakoľko raz radí ako obchádzať zákon, raz kritizuje elimináciu slabého miesta v zákone, ktoré sa reálne zneužívalo v praxi. Veď len nedávno dokázal mediálne kritizovať „škrty na mamičkách“ v rodičovskom príspevku. Pritom musel vedieť, že náš návrh zákona len zadresňuje, ale nič nešetrí, ale jedno mu bolo aj to, že ešte v máji tohto roku hlasoval za brutálnu novelu toho istého zákona od poslancov SDKÚ, ktorá sa pýšila šetrením až 44 mil. EUR na mamičkách!
Zrejme máme do činenia len s novou politickou kultúrou zvyšku SAS. Opustí sa terajšia vehementná selektívna obhajoba a vrátia sa pôvodné a výnosnejšie príručky s kritikou nedokonalej legislatívy a možnosťami šikovnej optimalizácie všetkého.
