J. Richter: Staroba je jednou z etáp ľudského života, ktorú možno prežiť spokojne a aktívne
Konferenciu pod záštitou predsedu vlády Roberta Fica otvoril minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ján Richter. Vo svojom príhovore vyzdvihol pozitívne vnímanie staršej generácie, ktoré je dôsledkom lepšej medicínskej starostlivosti a pokroku v ekonomickej a sociálnej oblasti a zvyšujúcej sa kvality života. „Na jednej strane nás zvyšovanie priemerného veku obyvateľov napĺňa hrdosťou a úctou k dosiahnutému pokroku, na druhej strane je pre spoločnosť výzvou byť pripravená efektívne reagovať na meniace sa celospoločenské priority a potreby. Práve prebiehajúci európsky rok aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity vytvára priestor pre vznik aktivít, ktoré podporujú inklúziu starších občanov a zlepšujú spoločenské medzigeneračné väzby“.
Ambasádori Európskeho roka 2012 zdôraznili potrebu bojovať proti pocitom nepotrebnosti a sociálneho vylúčenia, s ktorými sa seniori potýkajú po tom, čo začínajú strácať kontakty s priateľmi a bývalými spolupracovníkmi. Predseda Jednoty dôchodcov Ján Lipiansky pripomenul, že aktívne starnutie a medzigeneračná solidarita by sa mala stať trvalou agendou s kontinuálnym nadviazaním aj v ďalších obdobiach.
V poobedňajších paneloch sa diskutovalo o pracovných príležitostiach a vzdelávaní starších. V krajinách ako Slovensko stále pretrváva rozpor medzi oficiálne stanoveným vekom odchodu do dôchodku a reálnym vekom, v ktorom zamestnanci naozaj odchádzajú zo zamestnania . Je pritom výrazný rozdiel medzi tým, ako rýchlo si dokáže nájsť prácu po strate zamestnania človek vo veku 25 rokov v porovnaní s človekom vo veku 55 rokov – bolo konštatované, že Slovensku akoby unikal vlak najmä pri praktickej aplikácií opatrení na zvyšovanie, alebo aspoň na udržanie zamestnanosti seniorov, alebo starších ľudí, teda kategórie 50+. Taktiež je nevyhnutné nielen definovať stratégie a koncepcie, ale aj vytvárať právne, profesijné a finančné podmienky podporujúce vzdelávania seniorov . Je potrebné vnímať seniorov ako aktívnych ľudí, ochotných prijímať a deliť sa a ďalej sprostredkovávať nové znalosti získané neformálnym vzdelávaním obohatené skúsenosťami a jedinečnými zážitkami z aktívneho veku. Potenciál vzdelávania univerzít tretieho veku treba využiť nielen na ďalší rozvoj existujúcich, dobre fungujúcich foriem záujmového vzdelávania, ale je potrebné aj ich prepojenie na prax a intenzívnejšie sa sústrediť na komplexné vzdelávanie cieľovej skupiny 50+.
Záver konferencie patril niekoľkým myšlienkam, z ktorých možno (je na mieste) vyzdvihnúť najmä skutočnosť, že v priebehu uplynulých desaťročí sa podarilo znížiť predčasnú úmrtnosť a celkovo zvýšiť kvalitu života. Vyplynula najmä potreba investovať do budúcnosti mladých, a mladí si želajú, aby sa s nimi na staré kolená zaobchádzalo s úctou. Slovensko a Európa sa však na druhej strane v súčasnosti nachádza na dôležitom medzníku, pokiaľ ide o demografický vývoj. Ako odchádzajú do dôchodku populačne silné ročníky, počet Európanov starších než 60 rokov narastá dvakrát rýchlejším tempom, než tomu bolo v minulosti. Zároveň sústavne klesá počet mladých ľudí vstupujúcich na trh práce. Teda znižuje sa počet ľudí v produktívnom veku. Niektorí sa v tejto súvislosti obávajú priamej medzigeneračnej konfrontácie, a toho, že staršia generácia pri obhajovaní svojich sociálnych výhod nebude brať ohľad na potreby a záujmy mladších generácií a naopak. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by sa k takejto konfrontácii schyľovalo. Naopak, je v primárnom záujme staršej generácie investovať do budúcnosti mladých, a mladí si želajú, aby sa s nimi na staré kolená zaobchádzalo s úctou.
