Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu oslavuje 55 rokov
Aj v súčasnosti vzdelaní ľudia vnímajú náš Inštitút ako ústav pre mrzáčikov. Je to aj tým, že mnohí ľudia majú vžité isté stereotypy, ktoré sa ťažko podarí zmeniť. Osobne si myslím, že to títo ľudia nehovoria so zlým úmyslom, iba sa nevedia vyjadriť inak, teda vecne správne.
Dlhé roky boli ľudia so zdravotným postihnutím na okraji spoločnosti. Chcelo sa tým manifestovať, že naša spoločnosť je zdravá. V skutočnosti však bola chorá. Chorá bola v tom, že bola ochudobnená o myšlienky a schopnosti, ktorými títo ľudia disponujú. Ako vidieť, Inštitút tak prežil svoje vnútorné boje, zápasy, ale vždy sa ho podarilo udržať, a to vďaka práci a jej výsledkom, za ktorými stáli vždy konkrétni ľudia. Takže každý, kto prispel svojou rukou k dielu, má na tomto jubileu svoju zásluhu. Vďaka a spomienky patria aj tým, ktorí pracovali v našom Inštitúte a nie sú už medzi nami.
Pri ďalšom rozvoji nášho inštitútu a zabezpečovaní jeho činnosti bude i naďalej mojou prioritou snaha o uplatňovanie moderných trendov komplexnej rehabilitácie v praxi. Za týmto predsavzatím vysloveným niekoľkými slovami sa skrýva rozsiahly proces, ktorým budem prispievať k rozvoju komplexnej rehabilitácie na Slovensku, k vybudovaniu medzinárodného odborného uznania pre Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím a významným cieľom má byť najmä aktivizácia občanov so zdravotným postihnutím a vytváranie podmienok na rozvoj vlastných zručností. Zmyslom týchto aktivít má byť ďalšie rozširovanie znalostí potrebných na prekonávanie dôsledkov z postihnutia. Neodmysliteľnou súčasťou našej činnosti je tak isto rozvoj a uspokojovanie záujmov a potrieb našich klientov, ich príprava na plnohodnotný život, integráciu a uplatnenie v práci a v spoločnosti.
Komplexná rehabilitácia musí smerovať k ľuďom, ktorí sú na ňu odkázaní a potrebujú ju pre lepšie prijatie novej životnej situácie. Musím konštatovať, že ešte nie je úplne známa v celom rozsahu, nie je moc ponúkaná, realizovaná a neuskutočňuje sa v časovej následnosti. Príčina asi spočíva v nedostatočnej informovanosti samotných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Našou víziou musí byť odvaha meniť veci. Meniť veci k lepšiemu, pretože každý človek, a najmä tí so zdravotným postihnutím, si zaslúžia kvalitnejší prístup k službám, informáciám. Mnohým ochoreniam či úrazom sa nedá predchádzať, ale ak sa už stali, tak vďaka komplexnej rehabilitácie či neraz aj dobrému slovu sa rany dokážu zaceliť. A hoci po nich zostávajú jazvy, tak aj tie môžu časom vyblednúť a zaradiť sa k spomienkam.
Verím, že aj vďaka nášmu Inštitútu tých spomienok zostáva viac pozitívnych ako negatívnych. Ľudskosť, ktorú odovzdávame ďalej, nech pomôže každému, kto má pre ňu otvorené srdce. A či sa ho postihnutie týka priamo alebo nepriamo, nech dokážeme všetci spolu, zdraví i hendikepovaní, čo najviac odstraňovať to, čo nás rozdeľuje i oddeľuje. Len spoločnými silami dokážeme pohnúť hoci aj celým svetom, nech našim potomkom odovzdáme krajiny bez bariér. Bez bariér fyzických i psychických. V jednote je potenciál k úspechu.
Dušan Piršel, riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
