07.09.2015

Prvé rokovanie slovenskej a českej tripartity

Nastavením minimálnej mzdy, opatreniami v boji proti daňovým únikom, problematikou agentúrneho zamestnávania, ale aj fungovaním registračných pokladníc sa okrem iného zaoberali zástupcovia českej a slovenskej tripartity na dnešnom prvom spoločnom rokovaní v metropole Slovenska.

Takéto stretnutia by nemali byť ojedinelé, naopak, spolupráca obidvoch krajín by sa mala prehĺbiť. „Je nevyhnutné sa stretávať pravidelne a založiť z toho tradíciu. Na tom sme sa zhodli. Dohodli sme dopredu spôsob komunikácie a témy," zdôraznil po rokovaní minister práce Ján Richter.

Sociálny dialóg má svoj význam, pretože sa prijímajú komplikované ekonomické, sociálne a finančné rozhodnutia. „Bez kvalitného sociálneho dialógu a oponentúry tieto opatrenia nemajú vnútornú kvalitu. Ak sa teda česká vláda rozhodne pre takéto stretnutie, tak za vládu SR, a verím, že aj za partnerov, ktorí dnes predstavujú tripartitu, máme určite záujem o podobný rámec," uviedol premiér Robert Fico s tým, že navrhol prehĺbenie spolupráce tripartít aj v rámci krajín V4.

Dôležitou témou bola najmä minimálna mzda. Český premiér Bohuslav Sobotka poukázal na to, že v Českej republike pravicové vlády šesť rokov nezvyšovali minimálnu mzdu ani o korunu. To sa podpísalo na veľkom rozdiele, ktorý teraz je medzi minimálnymi mzdami v obidvoch krajinách. „Zatiaľ čo na Slovensku bude minimálna mzda od 1. januára dosahovať úroveň okolo 43 % priemerného platu, v ČR to bude približne na úrovni 36 %. My sa samozrejme snažíme, aby sme sa priblížili 40 % priemerného platu," dodal Sobotka.

Predstavitelia českých zamestnávateľov v tejto súvislosti apelovali na to, že sa zvyšovaniu minimálnej mzdy nebránia, ale parametricky je to pre zamestnávateľov zložité. „Zvlášť pre tých, ktorí sú v službách alebo v odvetví, kde sú nízke mzdy," podotkol prezident Zväzu priemyslu a dopravy v ČR Jaroslav Hanák, ktorý vyjadril súhlasné stanovisko práve so slovenským modelom, teda parametrickým nastavením základu. „To znamená väzba na rast hrubého domáceho produktu, priemernej mzdy, prípadne rast cien. Pokúsime sa vláde navrhnúť nejaký vzorec," zdôraznil.

Českí odborári sa pri rokovaniach dotkli taktiež rozdielnych miezd. Pripomenuli, že slovenské mzdy boli po rozdelení o 25 % nižšie než v Českej republike. V súčasnosti ich slovenské prevyšujú. „Česká republika je v situácii, že sa voči Slovensku tvári ako krajina, ktorá podporuje sociálny dumping. Máme nižšiu cenu práce, minimálnu mzdu. Rozdiel je skutočne veľký," upozornil šéf Českomoravskej konfederácie odborových zväzov Josef Středula.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spolu so sociálnymi partnermi aktuálne rieši práve výšku minimálnej mzdy na budúci rok. „Myslím si, že sa bude pohybovať niekde okolo 400 eur, prípadne viac. Je to otázka postoja celej vlády," povedal minister Ján Richter. Zdôraznil, že zvyšovanie minimálnej mzdy v minulých rokoch neprinieslo na Slovensku prepúšťanie, ako sa niektorí mylne domnievali. „Nenaplnili sa predpoklady, alebo kritika predstaviteľov zamestnávateľov, že to bude mať vplyv na zamestnanosť. Naopak, za tie tri roky sa nám podarilo navýšiť o 110 000 nových pracovných miest, nezamestnanosť poklesla o 60 000. Takže práve opačný efekt má zavedenie vyššej minimálnej mzdy," dodal.

Českí partneri sa zaujímali aj o naše agentúrne zamestnávanie. V marci zaviedlo Slovensko princíp spoločnej zodpovednosti zamestnávateľa a agentúry za dodržanie mzdových podmienok pracovníkov. „Novela zákona agentúrneho zamestnávania od prvého marca platí a česká strana ju pripravuje. Tie prvé skúsenosti sú veľmi dôležité pre našich partnerov, aby sa eventuálne vyhli chybám, ktoré boli u nás," priblížil minister Richter. Slovenská a česká tripartita rokovala aj o opatreniach v boji proti daňovým únikom. Český premiér označil zavedenie registračných pokladníc na Slovensku za úspech, ktorým sa inšpirovali. Príkladom pre nich sú aj ďalšie opatrenia, ktoré v minulosti zaviedla slovenská vláda a ministerstvo práce.