Európska diskusia o rozdieloch v odmeňovaní
Témou konferencie pod názvom „Koniec firemnej chamtivosti. Európa a svet potrebujú rast miezd! Rozdiel v odmeňovaní medzi východom a západom: vypočutie zamestnancov“ bola odborná diskusia špičkových odborníkov z tejto oblasti v rámci kampane Európskej odborovej konfederácie na zvýšenie miezd pre európskych zamestnancov „Pay rise“. Odborníci debatovali predovšetkým o platobnej nespravodlivosti a firemnej chamtivosti v Európe, ako aj neférovej mzde vo východnej Európe a potenciálnom riešení pri odstraňovaní rozdielov v odmeňovaní medzi členskými krajinami európskeho spoločenstva. Ďalej sa dotkli témy načrtnutia stratégie na obhajovanie kolektívneho vyjednávania ako najlepšieho prostriedku na zabezpečenie dôstojnej práce a spravodlivého odmeňovania.
Minister zdôraznil, že „za rovnakú prácu v rovnakej korporácii v EÚ by mala byť rovnaká mzda.“ Podľa jeho slov sa pri stieraní mzdových rozdielov medzi krajinami musí oveľa viac prejaviť solidarita v odboroch. "Myslím si, že solidarita a záujem odborov približovať mzdy je otázka vysoko otvorená. Práve v tejto oblasti je potrebné, aby príslušné iniciatívy ďalej pokračovali,“ priblížil pri oceňovaní práce Konfederácie odborových zväzov na Slovensku. KOZ je totiž významným partnerom v rámci najvyššieho tripartitného orgánu HSR. „Presadzovanie vyšších platov patrí medzi hlavné aktivity odborov. Práve toto úsilie nás jednoznačne spája. Len samotná skutočnosť, že tam, kde v podnikoch pôsobia odbory, sú o 18 % vyššie mzdy, dokazuje, že otázka kolektívneho vyjednávania a vôbec úloha a poslanie odborov je veľmi dôležitá,“ dodal.
Vo svojom príhovore upozornil taktiež na rast minimálnej mzdy na Slovensku. Práve ním sa významne znižuje kedysi priepastný rozdiel medzi minimálnou a priemernou mzdou. „V kapitalistickej trhovej spoločnosti na to štát nemá veľa reálnych pák, o to aktívnejšie sa usilujeme používať tie, ktoré máme. Mám na mysli najmä zvyšovanie minimálnej mzdy, v ktorom patríme na špicu Európskej únie, ale aj legislatívnu podporu kolektívneho vyjednávania a práv zamestnancov v zákonníku práce. Za posledných 6 rokov sa minimálna mzda u nás zvýšila o tretinu, a ak zarátam aj jej budúcoročné zvýšenie tak rast minimálnej mzdy medzi rokmi 2012 až 2017 dosiahne 47%. Tento vývoj nás dostáva čoraz bližšie k naplneniu záväzku z revidovanej Európskej sociálnej charty, ktorá nám odporúča pomer minimálnej a priemernej mzdy na úrovni 60%,“ podčiarkol minister.
Ďalej sa zameral predovšetkým na stále zaostávanie priemerných platov na Slovensku voči členských štátov EÚ, a to aj napriek tomu, že vlani rástli priemerné slovenské príjmy o vyše 4,5 percenta. Len 7 členských štátov EÚ má hodinovú priemernú mzdu nižšiu ako na Slovensku. „Našich 7,7 eura na hodinu zaostáva za európskym priemerom o 11,5 eura,“ dodal.
Podľa slov prezidenta KOZ SR Jozefa Kollára by sa po zbúraní tzv. železnej opony v roku 1989 mala zbúrať v EÚ aj akási "mzdová opona". "Vieme, že na Slovensku sú dobré ekonomické ukazovatele, hospodársky rast je vysoký, zvyšuje sa nám hrubý domáci produkt aj produktivita práce zamestnancov, ale bohužiaľ klesá podiel miezd na HDP. Toto sú záležitosti, ktoré majú odbory snahu zastaviť," upozornil.
V súvislosti s aktuálnou témou práce v zahraničí sa minister dotkol aj vysielania zamestnancov do zahraničia a ich odmeňovania. Súhlasí s tým, aby bola rovnaká mzda za rovnakú prácu na rovnakom mieste. „Máme však výhrady, aby sa smernica o vysielaní spájala s dopravcami a najmä byrokraciou, ktorá je s tým spojená. Zároveň musím vyzvať nadnárodné spoločnosti, aby nerobili nespravodlivé rozdiely medzi svojimi zamestnancami na západe a východe EÚ,“ apeloval.
Na konferencii sa zúčastnili viacerí medzinárodní odborníci, ako sú: generálny tajomník EOK Luca Visentini, regionálny sekretár UNIEuropa Oliver Roethig či generálna tajomníčka MOK Sharan Burrow. Práve ona upozornila na to, že mnohé korporácie síce majú kolektívne vyjednávanie vo svojej krajine, avšak toto právo popierajú pracovníkom vo východoeurópskych krajinách. Je nevyhnutné zabezpečiť pre zamestnancov primerané ohodnotenie, nakoľko minimálna mzda už nestačí na základné životné potreby.
